Kuchár z Ekvádoru: Chýbajú mi morské plody, ale na kyslú kapustu nedám dopustiť

Čo najviac pestrých jedál s rôznymi chuťami a vôňami, pripravených tými, ktorí im naozaj rozumejú. Presne to chceme servírovať každému hosťovi v každej našej firemnej reštaurácii. A keď je reč o tých, „ktorí tomu rozumejú“, nemôžeme nespomenúť našich etnických kuchárov. Tých, ktorí na jedlách, ktorým hovoríme medzinárodné, vyrástli.

Zoznámte sa s jedným z nich: Jose Alberto Jimenez Castillo je pôvodom z Ekvádoru a v našich reštauráciách servíruje na tanieroch ekvádorské, mexické a všeobecne juhoamerické pochúťky.

Jeho zoznámenie sa so Slovenskom sa datuje už takmer 20 rokov dozadu. So svojimi rodičmi sa ako násťročný presunul najskôr do Veľkej Británie a odtiaľ potom na Slovensko. „Ako už to býva, v Británii som sa zoznámil so svojou slovenskou manželkou a rozhodli sme sa, že sa spolu na Slovensko presťahujeme,“ spomína muž so širokým úsmevom.

Objav z hotelovej reštaurácie
Kuchárčina pôvodne nemala byť jeho životnou cestou, no už v Británii počas školy si našiel miesto v talianskej reštaurácii a odvtedy ho gastronómia chytila. Chcel sa v nej zlepšovať, chcel vedieť čoraz viac o tom, ako dostať z každej suroviny maximum jej chuti. Po presťahovaní na Slovensko v tom pokračoval v jednej hotelovej reštaurácii na slovensko-maďarskom pomedzí. Práve tam ho objavil Gabriel Vrzal, náš „šéf šéfkuchárov“. „Oslovil ma s tým, že pripravuje projekt etnických kuchárov, ktorí sa špecializujú na zahraničné jedlá a vedia sa o ne postarať od suroviny až po výsledný pokrm. Veľmi sa mi to páčilo,“ rozpráva Jose Alberto.

Odvtedy sa toho veľa naučil. Osvojil si slovenčinu a maďarčinu a zvykol si na to, že mnoho iných Ekvádorčanov na Slovensku nestretne. A hlavne si ho obľúbili ľudia všade, kam zavítal. „Pripravujem naše typické juhoamerické jedlá – tacos, quesadillas, enchiladas. Ľuďom sa to veľmi páči a vždy, keď niekde prídem druhýkrát, pýtajú sa ma, prečo mi to trvalo tak dlho,“ smeje sa. Prečo? No pretože jeho revírom je celé Slovensko, postupne sa objavuje na všetkých pobočkách, a tak chvíľu trvá, kým sa niekam vráti. Mexické jedlá sú pritom čoraz obľúbenejšie.

Dostanú sa na tanier aj zelené banány?
„Pamätám si však, že vždy to tak nebolo. Keď som pred rokmi pripravoval mexickú paellu s morskými plodmi, pre mnohých ľudí to bolo niečo divné. Keď narazili na morské plody s ich typickou žuvacou textúrou, bolo to pre nich zvláštne,“ hovorí Jose Alberto.

Keď príde reč na otázku, či ho niečo pri príprave jedál z iného kontinentu limituje, hovorí, že nie. Má vraj všetko, čo potrebuje. Čo však na Slovensku stále nie je a asi sa to len tak čoskoro čakať nedá, sú špecifické juhoamerické prílohy, ktoré sa používajú namiesto zemiakov.

„Myslím tým zelené banány plantain alebo hľuzy yuca. Na Slovensku sa dajú kúpiť len výnimočne a určite nie v množstve niekoľkých stoviek porcií, koľko by som potreboval. Ale raz som ich našiel v Rumunsku, tak som z nich varil tam,“ spomína nadšene.

Aj keď občas dostane ponuky pôsobiť inde, svoje kapacity plne venuje Delirestu. Je to preto, že sa veľa najazdí, chce sa venovať aj rodine a tiež svojmu veľkému koníčku – včelárstvu, pri ktorom si vraj jeho hlava najlepšie odpočinie.

No, nie je to pekný príklad zžitía sa so Slovenskom? José Alberto má pritom aj ďalšie. Aj keď sa mu, ako sám spomína, stále cnie za ekvádorskými čerstvými morskými plodmi a rybami, alebo za ceviche a krevetovým šalátom, ktorý pripravuje jeho mama, našiel si na Slovensku inú obľúbenú surovinu: kyslú kapustu. „Segedínsky guláš je asi moje najobľúbenejšie miestne jedlo a napríklad strapačky mám tiež veľmi rád. Keby som sa niekedy vrátil domov, práve kyslá kapusta mi bude chýbať najviac,“ vyznáva sa muž, pre ktorého je najväčšou pochvalou spokojnosť hostí s jeho jedlom.